Múzeum S.P.Koroljeva v Žitomire

„ To, čo sa zdalo neuskutočniteľným počas celých storočí, čo ešte včera bolo snáď iba odvážnym snom, dnes sa ukazuje reálnou úlohou a zajtra – skutočnosťou. Ľudské myslenie nepozná prekážky „

Sergej Koroljev.

Kozmický program bývalého ZSSR bol odjakživa obostretý tajomnou oponou. Opona sa vždy otvorila ak sa chceli prezentovať úspechy a poukázať na pozoruhodné prvenstvo v „ kozmickej súťaži“ krajín východného a západného bloku . V pozadí však stáli ľudia, ktorí prevtelili myšlienky v realizované činy, niekedy vo svojom majstrovstve oceňovaní na najvyšších piedestáloch, niekedy zatracovaní. Na počiatku zatracovaný a súdený, s nálepkou nespoľahlivého bol i človek, s menom ktorého sa neodmysliteľne spája kozmický program bývalého ZSSR . Je to Sergej Pavlovič Koroljov. Z jeho oficiálneho životopisu je známe, že sa narodil v Žitomíre, kde žil do smrti svojho otca. Potom sa presťahoval spolu s matkou a vychovával ho otčim. Ako si uctievajú pamiatku veľkého rodáka jeho vlastní ?

Žitomír – tu sa 30. decembra 1906 v rodine učiteľa narodil budúci realizátor myšlienky dobíjania vesmíru – Sergej Pavlovič Koroljov. Dnes je to rajónne mesto v ktorom žije 100 000 obyvateľov, vzdialené 120 km od Kieva. Najvýhodnejšie je cestovať „maršrutkou „ , ktorá pracuje systémom sme plní, tak pojechali... Cesta je príjemná, susedia Vás radi informujú, a prejaví sa u nich pravá slovanská pohostinnosť. Ak nemáte čo jesť a vypiť počas cesty, radi sa s Vami podelia. Za jeden a pol hodiny vystupujeme v meste. K múzeu Vás ochotne nasmerujú miestni. Už z ďaleka Vás upúta sivá budova obrastená brečtanom, vedľa ktorej sú umiestnené dve rakety . Vstupné do múzea je viac-menej symbolické – 2 hrivny / približne 12 Sk/. Za príplatok si samozrejme môžete zadovážiť sprievodkyňu, ktorá sa Vás decentne spýta, či si želáte výklad k exponátom, alebo Vás viac zaujíma osoba Koroljova. My sme si vybrali oboje, a tak sa naša exkurzia predlžila .

Expozícia sleduje vo svojej duchovnej podstate dve témy : Ukrajina a kozmonautika a Človek a vesmír . V centre expozície „Vesmír „ je bazén s vodou, symbolom života, kde je umiestnená Biblia. Biblia tu predstavuje symbol múdrosti. Má návštevníkovi pripomenúť, že človek bol stvorený k obrazu božiemu. V čom je však ešte podobenstvo ? Nabáda k tvorivosti a poznaniu. Človek dostal dušu a rozum aby tvoril, neuspokojoval sa a našiel v práci osobitosť naplnenia a šťastia. Pod strechou múzea tróni maketa kozmickej lodi Sojuz. Nie je jedinou maketou, i keď sprievodkyňa sa hrdí tým, že veľa exponátov, ktoré im boli predané veľkým múzeom kozmonautiky v Moskve – Monine sú originály. Takým originálom je i návratový modul Sojuz – 27. Tu si človek uvedomí, že kozmonauti si z pohodlia vo vesmíre museli veľa odoprieť. Návratový modul je malý a byť tam stiesnení 3 kozmonauti, no, klobúk dolu. Exponáty sú umiestnené viac menej náhodne, spojitosti sa ťažko hľadajú. Snáď každý návštevník sa pozastaví pri exponáte Lunochodu 2 a kozmickom jedálnom lístku. Ponuka jedál je dosť redukovaná...

Akonáhle sa sprievodkyňa dozvie že som „innostranec iz byvšej Čechoslovakii“, ihneď ma vedie na druhú stranu expozície, kde je vystavený skafander nášho prvého kozmonauta Vladimíra Remeka. Poviem otvorene, potešila ma táto informácia. Veľké uznanie Ukrajinci preukazujú i osobným veciam a pamiatkam ich prvého , myslím národnosťou , kozmonauta . A pretože Ukrajina má zažívaný názov obilnica Európy, i ich kozmonaut so sebou na obežnú dráhu okolo zeme zobral vo svojich osobných veciach i pár pšeničných klasov .Národný patriotizmus sa prejavil i tu, keď naša sprievodkyňa unesená spomienkami na kozmonauta hovorila o jeho vyznaní sa, že by sa do vesmíru ešte raz rád vrátil. A tak ako hovorila, že v jeho oku sa pri tomto rozprávaní objavili slzy, naša sprievodkyňa plakala tiež. Pri prehliadke ďalších exponátov ma zaujala fotografia druhého prezidenta samostatnej Ukrajiny, Leonida Kučmy. Ako som si prečítal a vysvetlila mi sprievodkyňa, Leonid Kučma pracoval 6 rokov ako riaditeľ závodu „Južnyj „ v ktorom sa v prísnom utajení vyrábali niektoré diely kozmických rakiet.

Veľmi ma tiež zaujala i nevýrazná fotografia Sergeja Pavloviča v uniforme plukovníka sovietskeho letectva z obdobia 2. svetovej vojny. Bola to fotografia z ostrova Penemunde , kde v skupine sovietskych raketových odborníkov skúmal zvyšky nemeckého raketového priemyslu.

Ak som už spomenul zatracovanosť niektorých geniálnych vedcov, obetou bol i samotný Sergej Pavlovič. V júni 1938 bol zatknutý a skončil vo väzení pre najťažších zločincov. A možno práve i podmienky v ktorých sa ocitol a telesné tresty spôsobili, že tento konštruktér zomrel pomerne mladý - 14. januára 1966. Urna s jeho popolom je vsadená do kremeľského múra na Červenom námestí v Moskve.

Oproti múzeu je rodný dom konštruktéra. O tom, ako žili jeho rodičia v čase jeho narodenia sa však dozviete iba z brožúry. Bohužiaľ, teraz je dom ohradený vysokým plotom. Robí sa kompletná oprava domu a jeho interiéru. Vedenie múzea, celé mesto a celá Ukrajina chcú dôstojne osláviť storočnicu jeho narodenia . Už teraz pozývajú prísť, a sľubujú nové exponáty a informácie . Bude sa na čo pozerať ? No čo už, na budúci rok sa do Žitomíru istotne vyberiem znovu.

ing.Pavol Hajla